Viktória Mikušková
Grafická dizajnérka a ilustrátorka
Výber z prác
viktoria-mikuskova.pages.dev
Grafická dizajnérka a ilustrátorka
Názov vznikol brainstormingom cez slovenčinu a angličtinu až po skracovanie slov. Nook znamená kútik, miesto, kam sa človek na chvíľu stiahne a unikne. Presne to robí aj značka: symbol tvoria knihy na polici a názov je posadený za ne, takže vzniká kútik. Farebnosť som stavala na psychológii farieb, žltá za optimizmus a nádej, modrá za pokoj a stabilitu. Primárne písmo je IslaVistaDemo Regular, ktoré som zúžila, sekundárne Verdana. K základnému logotypu patrí aj variabilná verzia s názvom pod symbolom, čiernobiele prevedenie a slogan kde sa slová stretávajú. Všetko som zhrnula do dizajn manuálu ako napríklad ochrannú zónu, sieťovú konštrukciu, farebné profily RGB, CMYK a HEX, minimálne rozmery, zakázané verzie a vizualizácie na vizitke, hlavičkovom papieri, pere, záložke, plátennej taške a na fasáde predajne.
Detská obálka stavia na páde do králičej diery, ktorý pokračuje cez chrbát na zadnú stranu, kde sa diera zmení na šálku. Román je pokojný a vintage, silueta Alice v ornamentálnom ráme, modrá a tyrkysová. Psychologický thriller je čierno červený, padajúca silueta a za ňou nezreteľná Srdcová kráľovná. Fantasy stojí na starožitných vreckových hodinkách a lietajúcich kartách so zlatou typografiou na tmavomodrom prechode. Horor je realistický portrét zajaca s červeno žiariacim okom a hodinkami v ruke. Každý žáner má vlastnú farebnosť aj vlastné písmo, od Headinoru cez Zasliu a American Typewriter až po Dark Mystic a Strange Path.
Pôvodný znak mal misku s listami a krížom a názov obtočený dokola, celé čierne a s detailmi, ktoré sa v malom zliali do jednej škvrny. Nechala som z neho to, čo spolok robí spolkom, teda mažiar a rastlinný pôvod liečiv, a všetko ostatné som zjednodušila. Znak je kruhový, zelený s bielou, so striedmou bezpätkovou sadzbou. Identitu som doviedla od vizitky a letáku až po formáty pre Instagram a Facebook, aby profil držal pokope aj pri každodennom pridávaní.
Celý obal nesie akvarelovú ilustráciu makrónok, ktorú som kreslila sama, vďaka čomu výrobok vyzerá ručne robene a nie ako sériový tovar. Krabička existuje v dvoch farebných variantoch, ružovom a modrom. Nejde o príchute, ale o výber: niekto siahne po ružovej, niekto po modrej, a rad tak drží pokope pre oboch.
Vymyslela som seriál o tom, čo sa deje za dverami zborovne na druhom stupni základnej školy. Šesť učiteľov, každý s jednou vlastnosťou, ktorá ho celého vysvetlí: prísny, mačkárka, fešák, vtipkár, supertréner a láskavá. Prísny je vysoký, zamračený starší pán, ktorého život nudí. Mačkárka je milá štyridsiatnička v babkovskom oblečení. Fešák sa o seba stará, ale nepredvádza sa. Vtipkár vyzerá skoro ako študent a učí cez hru. Supertréner neodmietne žiadnu výzvu a velí po vojensky, hoci vnútri je dobrák. Láskavá má rada deti a vždy pomôže. Každá postava má vlastnú siluetu, držanie tela, strih oblečenia a farebnú paletu, takže sa dá rozoznať aj v obryse. Postup šiel od skice celej zostavy cez jednotlivé postavy až po farebné palety, kde má každá vlastnú paletu oblečenia aj pleti.
Izometrický rez budovou, v ktorom má každá fakulta vlastnú farbu a vlastnú mapu. Miestnosti sú označené bodmi ako na mape, k tomu legenda s číslami, menami vyučujúcich a ich funkciami. Farebne odlíšené sú aj priestory, ktoré patria danej fakulte, takže študent vidí naraz, kde je a kam patrí. Vznikli tri verzie, pre každú fakultu jedna.
Kaligrafický ťah spája tulipán s menom tak, že kvet vyrastá priamo z písma. Logotyp existuje vo štyroch variantoch, farebnom, horizontálnom, kruhovom a čiernobielom, aby sa dal použiť na okrúhlu vývesku aj na úzku stuhu.
Dva realistické portréty. Práca so srsťou, so svetlom v očiach a s tým, aby zviera niečo hovorilo aj bez tela a bez pozadia.
Vôňa sa volá Deep Garden, tak som ju do záhrady aj postavila. Prvý motív je hutný: fľaštička uprostred bielych a fialových kvetov, kde je jediná ostrá vec v zábere. Druhý ide opačne, jeden veľký figový list na bielom a fľaštička položená na ňom. Sadzba je v oboch prípadoch ticho, aby fotografia mala priestor.
Značka má korenie priamo v názve, tak som z neho spravila obraz. Prvý motív má mleté chilli nasypané na bielom a v ňom prstom nakreslené srdce, sušené papričky ležia navrchu. Druhý je celý červený, produkt aj pozadie, aby plocha pálila rovnako ako vôňa. Titulok SPICE does the job je v oboch prípadoch jediný text.
Dva plagáty a dva rôzne tóny. Prvý hovorí za psa v prvej osobe: I am not a toy. Fotografia je farebná a milá, text je tvrdý, a práve ten rozdiel má zabolieť. Druhý je čiernobiely, kde jediná farebná vec na celom plagáte je slovo NOT HATE. Farba tam nie je pre krásu, ale preto, aby sa oko nemalo kam pozrieť.
Leták drží firemnú oranžovú a pracuje s ňou ako s tvarom, nie ako s výplňou. Oranžový pás vedie okom zhora nadol a v ňom sedia dva kruhové výrezy s fotografiami. Dátum a čas sú v jedinom výraznom bloku, aby ich človek našiel aj bez čítania. Dole sú kontakty na sociálne siete a web.
Text ostáva rovnaký, mení sa spôsob, akým sa dostane k oku. Prvá varianta roztrhne magentovú plochu ako papier a číslo sa objaví v trhline. Druhá funguje ako stierací žreb: plocha sa zotrie a pod ňou je ponuka, v rohu ruka s mincou, ktorou sa stiera. Tretia stavia na darčeku, v ktorom sa nachádza malá SIM karta. Vo všetkých troch je desať gigabajtov najväčšia vec na obrazovke a tlačidlo sedí na tom istom mieste.
Celý profil stojí na jednom pravidle: krémový podklad, biely tanier, prirodzené svetlo a nič navyše. Croissant je vždy jediná farebná vec v zábere, tak aby sa vo štvorcovej mriežke profilu striedali svetlé a tmavšie fotografie a feed držal rytmus. Zábery som fotila zhora aj z úrovne stola, aby profil nebol jednotvárny.
Fialová je daná značkou, tak som z nej spravila pravidlo: fialová je v každom zábere, či už je to stena, bunda alebo kytica tulipánov. Vďaka tomu drží mriežka profilu pokope aj vtedy, keď sa v nej strieda oznam, fotografia zo zákulisia a video. Oznamy majú vlastnú šablónu, takže otváracie hodiny cez sviatky aj míľnik pätnásť tisíc zákazníkov vyzerajú ako jedna rodina. Najväčší kus je vizuál k správam zo slovensko.sk v aplikácii: telefón v uhle, tri bubliny s výhodami a nič iné, aby sa dal prečítať za tri sekundy v feede aj z väčšej diaľky ako plagát.
Celý profil stojí na dvoch farbách, kyslej žltej a tmavomodrej, a na dvoch písmach: tučnom bezpätkovom na tvrdenia a strojopise na vysvetlenie. Nadpisy podčiarkujem zvýrazňovačom, takže oko vie, kde má zastať. Na to som postavila formáty, ktoré sa dajú opakovať donekonečna. Mýtus alebo realita je kvíz: prvá strana dá tvrdenie a dve tlačidlá, druhá odpoveď na pokrčenom papieri. Vzdelávacie karusely majú úvodnú stranu urobenú ako príspevok v príspevku, s krížikom, šípkou a ikonami, číslované kroky a na konci otázku, ktorá vracia čitateľa k sebe. Nechýba bodka s počtom strán, aby človek vedel, do čoho ide. K statickým formátom patrí aj reel Hľadám firmu s históriou, ktorý stavia na jednoduchom vtipe: firma s históriou ako jaskyňa a antický Rím. Presiahol tisíc pozretí.
Vybrala som záber z výsluchu a nechala ho takmer nedotknutý. Celý plagát je studený, modrozelený a tmavý, jediná teplá vec na ňom je žltý názov, takže oko ide najprv naň a až potom do miestnosti. Vľavo v popredí ostala rozostrená silueta, vďaka ktorej divák nesedí pred scénou, ale v nej, akoby vypočúval spolu s ňou. Názov je v úzkej kondenzovanej grotesque League Gothic, tvorcovia dole v troch stĺpcoch v Ubuntu Light, aby nekonkurovali obrazu.
Grafická dizajnérka s polygrafickým vzdelaním a praxou v tvorbe vizuálnych identít, obalov, tlačovín a obsahu pre značky. Remeselný základ z polygrafie a z prípravy podkladov do tlače spájam s marketingovým myslením zo štúdia mediálnej komunikácie a s typografiou, ktorá text nesie a neprekrýva.
